Prečo na Slovensku vládne šialenec ? Lebo občania sú ešte väčší blázni !

Vrah musí mať niečo, čo by ho neustále prenasledovalo, predstavu, ktorú potrebuje pre svoj vnútorný rozpor. Svoje protirečenie, aby mohol hľadať motív v zhubnosti bez motívov. Lebo nenávisť, neschopnosť riadiť štát, nedôvera a podozrievanie ako životný postoj, to je psychický svet komunistov.

Noc dvadsiateho prvého augusta 1968 je tou čierňavou, ktorá aj po 47 rokoch prináša nočné mory vrahom slobody a demokracie a poruchovito vyvoláva predstavy, v ktorých hľadajú ospravedlnenie svojich činov. Neospravedlniteľné.

„Či sa to niekomu páči, alebo nie, boli to solidárne akty krajín zjednotených vo vojenskom zväzku“, povedal ex-KGB a miliardár Vladimír Jakunin.

Povedal to v čase, kedy ex-KGBáci v spoločnosti diktátorov a dvoch milovníkov socializmu, Zemana a Fica, oslavovali. Oslavovali okupáciu Krymu a principiálne pritakávali solidárnemu aktu okupácie a následnej 22 ročnej dočasnej vyživovacej povinnosti občanov Československa. V nej chradlo všetko. Štát aj občan, aby časť komunistov, ktorí si pozvali cudzích komunistov na zabezpečenie svojej moci, zobralo vlastných občanov do zajatia ostnatých drôtov, perzekvovania aj neslobody.

Čas , ktorý ponúkol obraz zamrežovanej klietky, Angeliky s mechanickým banánom i útekom do pokoja záhradkárskej činnosti. Stav totálnej rezignácie medzi dvoma výsluchmi eštebákov.

Generácie, ktoré neprešli tým peklom nemajú pud sebazáchovy, nemajú indikátor, ktorý by im blikal dávno predtým, než sa isté skutočnosti stanú realitou.

Dnes, kedy Európa stojí pre definitívnym riešením, či pôjde spolu, alebo každý sám, Moskva verná svojej deštrukčnej KGB-áckej ideológií nasáva druhý dych, aby presúvala na mocenskej šachovnici slabochov moci. Zemana a Fica.

Náhoda, že ide o územie bývalého Československa a ich dvoch aktérov moci, ktorým mentálna výbava nedovolila pripraviť sa na riadenia štátu ? Nie, je to strach o seba a svoje malé ambície, tak charakteristické pre kolaboráciu Gustáva Husáka s okupantom Rusom v roku 1968 a dnes personifikované do politiky Fica a Zemana.

Dnes, kedy Demokracia dospela v Čechách a na Slovensku do bodu, ktorý spochybňuje jej 25 ročnú životnosť, vyvstáva otázka, čo ďalej ?

Z pohľadu príklonu k overeným princípom Masarykovej demokracie sa takmer nič nezmenilo. Aj pred 25-timi rokmi boli električky plné zachmúreného tupo zírajúceho stáda“ s presvedčením, že „moc patrí ľudu“.

Bezmocnosť !

Bezradnosť, nemohúcnosť či malosť. Nezodpovednosť vytláčaná strachom až tak veľkým, že celebritní potomkovia eštebákov presúšajúcich sa médiami hovoria o dnešku, ako o diktatúre. O neslobode slova. Nezostávajú sami, pridávajú sa aj tí, ktorí postávali na tribúnach, aby dodávali „politikom“ aspoň nádych mexických telenoviel.

Namiesto objavovania vyššieho ideálu, namiesto viery v seba samého, namiesto objavovania cesty, namiesto ochoty podstúpiť meranie so svetom, upierame ne-vládne oči na MOC, od ktorej čakáme spasenie.

Meno Pán Boh sa pomaly už aj v slovenčine ťažko artikuluje, pretože pre Slovákov  je to už iba hmlistý obraz čohosi, čo kedysi bolo zakázaným ovocím.

Národ, ktorému bol historický odoprený vzdor, národ ktorý sa takmer nedokázal postaviť na odpor, si naozaj nemusí zo svojej imitovanej zbožnosti a bezmocnosti „nič robiť“. Iba občas natrčiť uši pomätencom moci.

A už tobôž pripúšťať si nejaký komplex menejcennosti.

A to je dobrá správa pre podliakov, ktorých „kukučie vajíčka“ nachádzame všade.

Bez prítomnosti spoločenského vedomia a tlaku na rešpektovanie vyššieho ľudského ideálu, bez vzdoru i bez ochoty popasovať sa o svoje miesto na slniečku, ide o formu života, ktorá naozaj ponižuje.

Hovorí sa, že život nikdy nie je spravodlivý. A ako ukazuje čas posledného štvrťstoročia, pre väčšinu Slovákov je to tak možno najlepšie riešenie.

Kurča žije od prvej sekundy s poznaním, že skončí v hrnci. A všimnime si, koľko života je v ňom.

Na Slovensku väčšina detí prichádza na svet s očami naplnenými zmyslom obsahu svojho života.

No v krátkom čase sa vytratí, aby dieťa prijalo miesto v blázinci zvanom Slovensko, kde „slobodne“ sa dá ísť do zamrežovanej klietky aj von z nej.

Zatiaľ !